v kategórií Psychológia, Skutočné príbehy

Dôkazy o tom, ako sa zákerní a zlí ľudia medzi nami skrývajú, sa nám dostávajú denne. Lenže najhoršie, čoho sa človek môže dopustiť, je krutosť na nevinnom dieťatku…

My vám dnes predstavíme príbeh dievčatka menom Danielle, ktorá nepoznala vôbec nič, len jednu malú miestnosť, v ktorej roky žila.

Všetko sa začalo 13. júla v roku 2005 v USA v meste Plant City. Táto udalosť zaplnila všetky novinové titulky a pobúrila snáď všetkých občanov. V dopoludňajších hodinách sa ozval telefonát na tiesňovú linku, ktorý mal oznámiť, že v jednom starom dome je každý deň v okne videná bledé a veľmi smutné dievča, ktoré susedia nikdy nevideli vonku. Potom bola na toto miesto vyslaná policajná hliadka, aby overila, či je všetko v poriadku. Na trojicu policajtov, ktorí boli na miesto poslaní, už čakala zástupkyňa sociálneho úradu, s ktorou sa vydali do onoho príbytku, v ktorom malo dievča byť.

Dievča bolo neuveriteľne chudé, až tak moc, že jej takmer vyliezali rebrá a kosti von z tela. Ležala vo vnútri tejto malej miestnosti na plesnivom starom matraci a telo mala plné boľakov a vyrážok. Dievča mohlo by v školskom veku, hoci mala na sebe plienky a vedľa matraca ležala kopa použitých plienok. Dievča nebolo zvyknuté na akýkoľvek kontakt a už vôbec nie na cudzieho človeka.

Našťastie sa policajtom podarilo dievča z domu dostať von a odviezli ju do nemocnice. Neskôr zistili, že dievča sa volá Danielle, má 7 rokov a váži necelých 20 kilogramov. Dievča nebolo schopné zjesť žiadnu tuhú stravz, pretože nebola zvyknutá niečo hrýzť. Lekári ju museli živiť vnútrožilne. Sestričky jej v nemocnici ostrihali nechty aj vlasy, pretože ich mala plné vší a snažili sa ju aspoň po fyzickej stránky dať do poriadku.

Sociálna pracovníčka zistila, že Danielle nikdy nenavštívila žiadnu školu ani škôlku a nikdy nebola u žiadneho lekára. Aj napriek tomu, že žila so svojou matkou a dvoma bratmi, nemala žiadne ľudské návyky. Najväčším problémom pre ňu bolo udržať očný kontakt. Nedokázala reagovať na chlad alebo teplo a dokonca neprejavovala žiadne emócie ani pri bolesti. Hoci nebola hluchá, nevedela hovoriť, iba niekedy zo seba vydala zvuk, ako keby zavrčala.

Po niekoľkých vyšetreniach sa lekári zhodli na tom, že dievča nie je autistické ani postihnuté, jediné, čo pri jej vývoji chýbalo, bol základný ľudský kontakt. Danielle údajne nikdy nevyšla von z domu, nikdy nebola na slnku, ani sa neprešla po tráve. Absencia akéhokoľvek ľudského kontaktu v nej vyvolalo to, že sa naprosto stiahla sama do seba a až do takej fázy, že absolútne nereagovala ani na dotyky a objatia. Takýto stav je úplne výnimočný, pretože už len na takýto typ telesného kontaktu reagujú aj deti s najhoršou formou autismu.

Po 6 týždňoch strávených v nemocnici bolo dievča prevezené do detského domova. Po pár týždňoch bola zaradená aj do prvej triedy pre deti so špeciálnymi potrebami. Pre Danielle bol toto otrasný zážitok. Niekoľko mesiacov trvalo, než sa prestala pred ostatnými deťmi ukrývať do skrine a neustále kričať.

Po nejakej dobe bolo dievča umiestnené do adoptívnej rodiny. Dievčaťa sa ujali Berni a Diane Lierowovi, ktorí bohužiaľ dcéru nikdy nemohli mať, preto sa Danielle snažili dať všetko, čo bolo v ich silách.

Ako uviedli sami rodičia, prvé mesiace boli katastrofa. Kričala skoro pri všetkom čo nepoznala, aj pri prechádzke na pláži. Po roku sa situácia zmenila, rodina to s dievčaťom nevzdala, pretože ju prijali ako vlastnú a evidentne sa to vyplatilo. Danielle vyrástla o niekoľko centimetrov a jej váha sa dokonca zdvojnásobila.

Danielle sa síce nikdy nestane obyčajným dievčaťom, ale u novej rodiny dokáže vyjadrovať emócie, a dokáže dať najavo čo sa jej páči a čo nie. Konečna našla rodinu, ktorá je vďačná za to, že ju má, a chce pre ňu urobiť to najlepšie.

 

Zdroj: jenzeny.cz

Najnovšie články

Pridajte komentár

Start typing and press Enter to search