v kategórií Nezaradené, Zdravie

Čo je draslík?

Najprv si musíme povedať niečo o tom, čo je draslík a koľko naše telo každodenne potrebuje aby ostalo zdravé. Draslík je veľmi podstatný pre naše zdravie! Draslík je prítomný vo všetkých bunkách, podporuje najmä kardiovaskulárne a nervové funkcie, prináša živiny do buniek a uvoľňuje svalovú energiu.Reguluje vodnú bilanciu v tele, pomáha pri reumatitíde a artritíde odvádzaním kyselín z kĺbov. Je nevyhnutný pre vylučovanie, znecitlivuje bolesti, reguluje kŕče, bolesti hlavy a migrény a urýchľuje liečbu všetkých poranení.

Kvôli svojej vysokej elektrochemickej aktivite je draslík v neustálom kolobehu. Keď napríklad cvičíme a potíme sa, draslík sa vylučuje potom a močom. Keď sme pod stresom vylučovanie draslíka sa môže okamžite strojnásobiť.

PODĽA ODBORNÍKA NA VÝŽIVU ADELLA DAVISA, NAJVäČŠIE PROBLÉMY PRI POTREBNEJ BILANCII DRASLÍKA V TELE SPôSOBUJE TOXICKÝ SODÍK.

Toxický sodík

Osoby, ktoré jedia veľké množstvo soli (sodíkovej) vylučujú až 9 krát viac draslíka, než ľudia s obmedzenou spotrebou soli. Dobrovoľníci, ktorí držali diétu chudobnú na draslík s vysokým obsahom soli, zhromaždili v sebe toľko toxického sodíka, že sa u nich prejavil vysoký krvný tlak.

VEDECKÉ DôKAZY DOKAZUJÚ, ŽE KEBY NÁS MATKA PRÍRODA ÚPLNE PRIPRAVILA O DRASLÍK, NEPREŽILI BY SME DLHŠIE NEŽ 3 TÝŽDNE!

Pomer sodík-draslík je mimoriadne dôležitý z hľadiska bežnej prevádzky organizmu, a narušenie tejto rovnováhy pri zvýšenom príjme sodíka, spôsobuje srdcovo-cievne funkčné poruchy a iné prevádzkové poruchy organizmu.

Veľký príjem sodíka z kuchynskej soli spôsobuje stratu draslíka. Draslík sa z organizmu vylučuje aj po konzumácii kávy, alkoholu, cukru, sladkostí a nadbytku živočíšnych bielkovín. Obsah draslíka v krvi znižujú aj vysoké dávky horčíka.

Kam sa stratil draslík z našej stravy?

Ak sa pýtame, kam sa stratil draslík z našej stravy, potom odpoveď je dvojaká. Na jednej strane, väčší príjem draslíka sa dá dosiahnuť konzumáciou zelených rastlín a ovocia.  Navyše od r. 1940 do r.1991 priemerný obsah draslíka poklesol v ovocí o 19%, v zelenine o 15%.

Skutočnosť, že potraviny (plody, zelenina a obilniny), ktoré teraz zbierame z miliónov hektárov zeme, už neobsahujú dostatok niektorých minerálov, takže nám hrozí vyhladovanie – bez ohľadu na to, koľko toho zjeme – je alarmujúce. Nikto dnes nemôže zjesť dostatok plodov a zeleniny na doplnenie telesného systému minerálmi potrebnými k dokonalému zdraviu, pretože jeho žalúdok nie je dosť veľký, aby sa tam vošli.

„Skutočnosť je taká, že hodnota našej stravy sa enormne zmenila a niektoré z pestovaných plodín už nemajú hodnotu jedla. Naša telesná pohoda je priamo závislá na mineráloch, ktoré prijímame do svojho systému, viac ako na kalóriách či vitamínoch alebo podiele škrobov, protnov a sacharidov, ktoré konzumujeme.“

Draslíkový deficit a choroby – čo nám lekári zatajujú?

Takmer všetky predovšetkým srdcovocievne „choroby“, ktorými dnes trpíme môžu byť podporené draslíkovým deficitom. 

Začiatok konca získavania nevyhnutných minerálov z ovocia a zeleniny prišiel uprostred 19. storočia, keď nemecký chemik barón Justus vun Liebig analyzoval ľudský a rastlinný popol a určil, že dusík, fosfor a draslík (NPK) sú všetky prvky, ktoré rastliny potrebujú pre život.

Liebig tvrdil, že keď rastliny budú kŕmené synteticky, farmári ich môžu prinútiť rásť na podporu ľudského zdravia. Vun Liebig sa teda stal praotcom syntetického hnojiva, obratom splodeného superfosfátu, otcom všetkých umelých hnojív. Aj keď NPK a superfosfát skutočne môžu vytvoriť syntetické pôdne prostredie, postačujúce na podnietenie rastu rastlín, výsledné plody a zelenina majú vždy vážny nedostatok stopových prvkov, niektoré dokonca neobsahujú vôbec žiadne! Baron von Liebig s hrôzou sledoval nedostatky spôsobené jeho vynálezom a pred smrťou odvolal svoje tvrdenia. Lenže to už bolo príliš neskoro. Medzitým sa už veci pohotovo ujali investori.

V tandeme s poklesom obsahu draslíka v ovocí a zelenine v priebehu 19. storočia prišiel ďalší, dokonca ešte omnoho väčší problém. Až do tej doby bola soľ akéhokoľvek druhu na väčšine kontinentov tak vzácna, že bola nie raz v histórii používaná ako platidlo. Väčšina soli, sylvinu, inak známeho ako chlorid draselný, putovala ťavími karavanmi do Európy, Ázie a po Afrike po trasách dlhých tisíce kilometrov. Okolo obchodných ciest boli rozmiestnené veľké hrudy sylvínu slúžiace na lízanie somárom, ktorý si takto obnovovali eletrolyt stratený potením a námahou. Keď potom železnice otvorili Ameriku od východu na západ, začali obchodníci prepravovať obrovské množstvá lacnej soli, produkovanej v obrovských úložiskách na obidvoch pobrežiach. Nanešťastie pre Američanov to bola soľ z morskej vody, pozostávajúca z 98,8% z chloridu sodného, obľúbeného rybami ale smrteľného nepriateľa pre človeka. A tak sa stalo, že západný človek za menej ako sedemnásť rokov takmer úplne nahradil zdravý draslík nezdravým sodíkom!

Čo nám lekári zatajujú?

Učení doktori publikovali práce o rovnováhe prijímaného množstva „draslíksodík potrebné pre človeka“, a pritom stačilo len rýchlo zaskočiť do takmer ktorejkoľvek indiánskej rezervácie, aby ich absurdné prehlásenia boli vyvrátené v niekoľkých sekundách. Čím ďalej viac sodíka nachádzalo cestu do každého druhu jedla tím viac sa krvné tlaky sa začali prudko zvyšovať. Okolo roku 1940 začali vznikať relatívne nové ochorenia, ako artritída, vysoký krvný tlak a angína, čo vyvolala doslova nárazovú vlnu nákladných „patentovaných liečiv“ na pomoc proti problémom s „novou chorobou“.

100% úspešná liečba

Hŕstka bystrých doktorov vtedy rozpoznala skutočnú príčinu problému a začala dávať svojím pacientom masívne dávky draslíka (medzi 5000 až 20 000 miligramami denne) aby dostali ich krvný tlak späť do normálu a zbavila ich srdcovocievnych problémov. Tieto liečby boli v skutočnosti 100% úspešné, ale nad používaním základného prvku, ktoré nemohlo byť farmaceutickými spoločnosťami patentované, sa za krátko zatiahli mraky a lekárske výskumné granty na tomto poli začali rýchlo vysychať.

Nadnárodné farmaceutické koncerny potom vynaložili mnoho síl a tlak na lekárske bratstvo rástol. Poskytovali budúcim lekárom všemožnú „pomoc“ v období ich univerzitného štúdia, štedré štipendiá a výskumné granty. Oboje im pomohlo v tom, aby lekári „videli veci správne“ čo samozrejme znamená, že odpovede na všetky ochorenia sú len výnosné lieky. Keď potom stále viac doktorov predávalo svojim pacientom stále väčšie kvantá liekov, zisky farmaceutických spoločností prudko vzrástli, čo na druhú stranu dovolilo rozšírenie pôžitkov pre doktorov, vrátane „školení a seminárov“ v prepychových hoteloch a golfových komplexoch, spoločne s ďalšími rozličnými formami diskrétneho uplácania.

V sedemdesiatych rokoch boli všetky zmysluplné zmienky o vážnom nedostatku minerálov odstránené z osnov a študenti medicíny boli učení, že pacienti môžu ľahko získať potrebné minerály zo stravy bohatej na ovocie a zeleninu, aj keď ich prednášajúci vedel, že je to obrovské klamstvo. Prejavy deficitu, ako kŕče, artritída, rednutie kostí, vysoký tlak, angína, mŕtvica sa stali „ochoreniami“, ktoré mohli byť ošetrené skutočne oslňujúcou sadou vo veselo sfarbených krabičkách.

Záver

Dbajte o to, aby ste čo najmenej zvyšovali hladinu sodíka (z toxickej soli), telo ho nepotrebuje v takej miere a zbytočne sa podieľa na vylučovaní draslíka z tela von. Naše potraviny sú v dnešnej dobe príliš ochudobnené o draslík a iné stopové prvky, preto je priam nemožné ich získať z bežnej stravy. Dokonca tepelnou úpravou (varenie, pečenie) sa stráca podstatná časť draslíka (30-60%). Preto doporučujeme jesť najmä čerstvé potraviny (zelenina, ovocie,…), prípadne varenie nahradiť prípravou na pare.Nebojte sa siahnuť po minerálnych a vitamínových doplnkoch výživy.

Zdroj: http://www.wmmagazin.cz

 

Najnovšie články

Pridajte komentár

Start typing and press Enter to search