v kategórií Na zamyslenie, Psychológia

Kto dobre nevie, čo čudné slovo „mingle“ vlastne znamená, nech poriadne číta. A možno na konci zistí, že žiť v partnerstve nemusí byť väzenie.

Vraj Sodoma a Gomora! Kam sa to ľudstvo rúti?! Keď tvrdíme, že s chlapom dobre a bez neho ešte lepšie? A jedným dychom prisaháme, že platí pravý opak?! Chaos? Kdeže! Ženy presne vedia, čo chcú. V istej fáze života im ideálne vyhovuje život s chlapom a zároveň bez neho. S ľudstvom to nebude až také zlé, keď dokázalo rozlúsknuť nie oriešok, ale priam fosíliu orecha, ako s niekým byť a súčasne nebyť. Možno je to najväčší pokrok od vynájdenia kolesa a objavenia elektriny! Dobre, brzdíme, aby sme nepreháňali, koniec koncov, čas ukáže. Inštitúciu manželstva však máme už niekoľko storočí a akosi nám pokrivkáva. Single život bola pohoršujúca novinka pred pár desaťročiami, te raz je to akceptovaná samozrejmosť, ale tiež nám až tak nevyhovuje. Však koho by bavilo byť sám?! A tak sa začala éra mingle!

Mačkopes

Je to presne to, o čom snívalo mnoho žien i mužov. Tajne, v skrytu duše, lebo sa zdalo, že je to utópia. Mať regulárneho, oficiálneho, milujúceho partnera, ale zároveň žiť svoj vlastný život, nikým neobmedzovaný. Mať s kým tráviť voľný čas, vyrážať za kultúrou, dobrodružstvom, na dovolenky, mať sa ku komu pri túliť a s kým pomilovať, ale zároveň nemusieť nikomu skladať účty – o tom, koľko času trávime v práci, čo sme si kúpili, kam ideme, kedy prídeme a prečo sme nechali neporiadok v kuchyni… Pomenovanie mingle vzniklo kombináciou protichodných a navzájom sa vylučujúcich výrazov „married but single“ – vydatá/ženatý, ale slobodná/slobodný. Vylučujú sa iba zdanlivo. Stavíme sa, že nenarátate ani do troch a spomeniete si minimálne na jeden mingle pár vo vašom okolí. On má svoj byt a ona tiež, každý žije svoj život, no zároveň sú spolu a neuveriteľné – klape im to…

Umri už, prosím ťa!

Podľa psychoterapeutky Zuzany Müllerovej nie je fakt, že vznikol mingle spôsob vzťahu, až taký pre kvapujúci. „Spoločnosť čoraz viac akceptuje spolužitie bez uzavretia manželstva. Čoraz viac dospelých i detí má priamu skúsenosť s rozvodom, s druhým manželstvom či so striedaním životných partnerov. Ženy, ktoré sú ekonomicky sebestačné a dokážu sa uživiť samy, dnes vedia lepšie odolávať prípadným výčitkám okolia, že sú egoistické a nedokážu udržať teplo rodinného krbu. Skôr sa vymania zo vzťahu či manželstva, v ktorom sú vykorisťované a znehodnocované. Aktívne konajú v súlade so svojimi potrebami, nečakajú na princa, ktorý im splní sny, plnia si ich samy. Napredujú a aktívne sa starajú o to, aby ich partner dopĺňal, ale neobmedzoval. Na rozdiel od ich starých mám, tetiek a babiek, ktoré v kútiku duše len dúfali v skorú smrť ‚milovanej polovičky’, aby si konečne mohli žiť po svojom a vo svojom,“ hovorí Müllerová.

Migle vzťah má oproti manželstvu, spoločnému životu „bez papiera“ aj oproti singlovstvu mnoho výhod. Obaja partneri majú dostatok životného priestoru, denný rytmus si prispôsobujú podľa seba, neobmedzujú sa. Nemusia si od nikoho pýtať súhlas, keď si chcú kúpiť niečo drahé alebo odcestovať. Ženy nikdy nedostanú nálepku Zlatokopka a mužom sa Zlatokopky vyhnú, lebo o takú prudkú ekonomickú nezávislosť nestoja. „U minglov sa prejavuje aj menej psychosomatických ochorení, ktoré vznikajú v dôsledku potláčaného hnevu a frustrácie,“ dopĺňa psychoterapeutka.

„Ale, pochopiteľne, má to aj svoje nevýhody. Takýto zväzok nie je napríklad najideálnejší, ak majú partneri spolu dieťa, pretože mu neposkytujú vzor, ako prekonávať partnerské krízy, ako sa udobrovať, ako preklenúť zložité obdobie. Ďalšou nevýhodou mingle vzťahu je riziko, že keď prídu životné krízy, keď sa nedarí v práci alebo je ohrozené ich zdravie, zaskočí ich starnutie alebo niečo iné, zareagujú, akoby nemali po boku blízkeho človeka a zdanlivo nepochopiteľne sa môžu zo vzťahu vytratiť a izolovať. Môže za tým byť strach z odmietnutia, ale i obavy z prehĺbenia intimity a nárastu závislosti od partnera/partnerky. Je to akási skúška pravdy o ich vzťahu, ale tou prechádzajú i páry žijúce spolu. Mingles, ktorí zásadne žijú iba ‚za svoje’, však musia vymyslieť špeciálne stratégie, ako sa vyrovnať s faktom, že súčasťou života sú aj prehry a nezdary, že nie všetko dokážu kontrolovať. Sú v tomto zmysle zraniteľnejší než ľudia s obrúčkou, ktorí sa môžu vo vzťahu legitímne nechať druhým živiť.“
Spolužitie s r. o.

Minglovstvo, samozrejme, nezaručuje rozprávku, žiadne „žili šťastne, až kým nepomreli“. Aj v týchto vzťahoch vznikajú napätia a spory, ktoré treba riešiť, ale je ich menej a zdá sa, že sa riešia jednoduchšie, lebo sa jednoducho riešiť iba chcú, nie musia. „Mingles v každom prípade narúšajú spoločenské očakávania, riešia životné situácie nekonvenčne a môžu nastavovať zrkadlo pokrytcom, ktorí im závidia ich nezávislosť. Búrajú predsudky a stereotypy,“ hovorí Zuzana Müllerová. Typickým predsudkom o mingles je, že sa stretávajú, len aby si vychutnávali príjemnejšie stránky života, ako sú milovanie, cestovanie, umenie, šport… „Je to vec kapacity každého páru znášať záťaž, nesúlad, diskomfort, rozdielnosti. Nemusí to byť tak, že mingles sú spolu, len keď sú v pohode, a nevedia si byť oporou v ťažkých chvíľach. Mnoho zhýčkaných manželov nestojí pri svojich manželkách, keď treba doopatrovať rodičov. A zase nejedna manželka čaká na prvú príležitosť, aby opustila muža s čerstvo diagnostikovaným onkologickým ochorením. Roky v spoločnej domácnosti nezaručujú, že sme múdrejší, citlivejší, charakternejší. Paradoxne, človek, ktorý si bráni životný priestor a chce žiť vo svojom hrade sám, môže byť v kritických obdobiach ukážkovo lojálny a schopný poskytnúť oporu.“ Ďalším predsudkom o mingles je domnienka, že dvaja sa rozhodli žiť oddelene preto, aby predišli stereotypu a „ponorke“. „Myslím si, že tomu sa predísť nedá, hoci viac životného priestoru a menej obmedzovania eliminuje agresívne správanie. Stereotyp príde, ale mingles majú každý svoju oázu, kde si oddýchnu od akýchkoľvek ľudí. Princípom mingle vzťahu je rešpektovanie tejto oázy, dokonca rešpektovanie stereotypov toho druhého bez požiadavky na ich modifikovanie. Obaja, skrátka, potrebujú svoje stereotypy a teritórium, aby si udržali vnútornú rovnováhu,“ vysvetľuje psychoterapeutka.

Týždňovkári

Mnohým párom istá oddelenosť zachránila vzťahy. Však len nakuknite do štatistík. Dvojice, ktoré žijú netradične v oddelených spálňach, spolu fungujú lepšie! Pretože majú svoj priestor, dokážu si lepšie regulovať frekvenciu sexu podľa chuti oboch a zároveň sú si akosi vzácnejší. Iným, nazvime to prechodným modelom medzi dennodenným spoločným životom a mingle vzťahom sú občasníci a týždňovkári.
Manžel kamarátky Andrey zmenil prácu a s ňou sa malo zmeniť všetko. Zrazu nemal byť doma denne, ale iba cez víkendy, pretože mal chodiť na týždňovky. Andrea sa toho bála, ne vedela si predstaviť, ako budú jeden bez druhého, ako budú stíhať všetky povinnosti i seba navzájom, ako si budú veriť… Dnes si nevie predstaviť, že by sa mali v jednej domácnosti stretávať denne. Manželstvu na týždňovky sa prispôsobila rýchlo, vytvorila si systém, ako zvládať pracovné a rodinné povinnosti, čuduj sa svete, zrazu mala viac času aj na seba, dokonca sa opäť prihlásila na vysokú. Radosti a starosti manželského života si užíva cez víkend. A vždy ju vykoľají, keď manžel na týždeň neodíde, ale ostane doma. Naruší jej systém, priestor, zrazu sa cíti obmedzená. „Možno som egoistická a málo prispôsobivá, ale viac mi vyhovuje, keď sa vídame cez víkendy. Takto si čas cez týždeň môžem zorganizovať iba podľa seba, samozrejme, rešpektujúc potreby domácnosti a detí. Ale nie je to ten frustrujúci pocit, že stále iba niečo musím a môžem iba málo. Aj manželovi to podľa mňa vyhovuje, lebo má doma ženu spokojnú a podstatne menej podráždenú ako predtým,“ tvrdí Andrea.

Občasníci

Aj štyridsiatnik Tomáš by odprisahal, že minglovstvo mu zachránilo vzťah. „S partnerkou sme žili spolu, ale zlých dní bolo viac ako dobrých. Hoci sme sa obaja snažili, milujeme sa a chceli sme byť spolu, v tom jednom priestore, teda v jej byte to akosi nešlo. Možno aj preto, že to bol jej byt. Snažila sa, aby som sa cítil ako vo svojom, mal som svoju skriňu, svoj priestor na veci, ale stále som mal pocit, že som na návšteve. Takto sme to skúšali tri roky, až ma nakoniec práca zaviedla na druhý koniec republiky, väčšinu času trávim od svojej polovičky vzdialený niekoľko sto kilometrov. No namiesto toho, aby nás vzdialenosť rozdelila, zblížila nás. Ja mám konečne priestor na to, aby som sa poriadne realizoval v práci. Keď mám voľno cez týždeň, vypĺňam si ho po svojom, idem na motorku, zacvičiť si alebo si len tak rozmýšľam bez toho, aby som mal výčitky svedomia, že sa niekomu nevenujem a bez toho, aby som niekomu musel skladať účty. Ak mám voľný víkend, sme spolu u nej alebo na chalupe. A napríklad teraz sme spolu boli na trojtýždňovej dovolenke a bolo to skvelé. Žiadna ponorka, ale ani nedorozumenia, sme si vzácni, stále zaľúbení, túži me po sebe. Jediná nevýhoda takéhoto fungovania je v tom, že Paťa nie je nablízku vždy, keď by som ju po treboval, keď chcem pohladiť alebo sa milovať. A ona je na tom rovnako. Ale aj na to sa dá zvyknúť a človek by neveril, čo všetko sa dá cez telefón alebo Skype,“ usmieva sa spokojne.

Na skúšku pre každého?

Obdobie mingle by som dopriala každému človeku kvôli zážitku a na porovnanie s klasickým spolužitím,“ odvážne odporúča Zuzana Müllerová. „Mladým ženám, ktoré boli vychovávané v duchu tradície, že žena má pre pokoj v rodine vydržať akékoľvek príkorie v akomkoľvek množstve. Mingle status môže byť príjemným riešením pre osamelých seniorov aj skvelým rehabilitačným prostredím pre ženy, ktoré žili v ponižujúcom manželstve. Tolerovali manželovu nespoľahlivosť, milenky, úlety rôzneho druhu, až kým pohár nepretiekol, ale namiesto manžela číslo dva sa radšej zapíšu na univerzitu tretieho veku a salsu. A prípadnú známosť vnímajú skôr ako bonus od života na dobu určitú.“

To je presne scenár pani Ley (55), ktorá pred pár rokmi ovdovela. Myslela si, že s mužmi v jej živote je už koniec. Zažila dobré aj zlé a už nič nové nepríde. Ani vo sne by jej nenapadlo, že ešte bude žiť napĺňajúci život v napĺňajúcom vzťahu. A pritom sa už nikdy nikomu nebude musieť prispôsobovať ani o milimeter viac, než sama chce. Ale stretla Tibora, zaiskrilo sa, zaľúbili sa… A odvtedy sú spolu, ale bez seba. „Nadovšetko mi vyhovuje, že som paňou svojho času, nemusím sa do nejakej veľkej miery stále niekomu prispôsobovať, keď večer trávime spolu, mám si o koho oprieť hlavu, a keď každý vo svojom, tak si mám o koho oprieť myšlienky,“ hodnotí. „To, že spolu fungujeme takto, vyplynulo z našich životných skúseností, nechceme sa viazať, nechceme ponorkovú nemoc, všednosť, chceme sa na seba stále tešiť. Okrem toho sme nechceli nijako meniť naše majetkové pomery. Ja nepotrebujem jeho peniaze, on nestojí o nonstop gazdinú. Obom nám je prednejšie fungujúce partnerstvo. Samozrejme, že si aj pomáhame, ja u neho robím veci, s ktorými si ako muž nevie dať celkom rady, a zase naopak, on priloží ruku k dielu v mojom dome, zdá sa mi to ideálne. Nie je to vzťah z rozumu, sme si veľmi blízki, priťahujeme sa, ovládame navzájom svoje vrtochy, určite, že si povieme aj to, čo sa nám nepáčil. Je v tom vášeň i sloboda, kombinácia vecí, o ktorých som si predtým myslela, že nemôžu existovať súčasne. No môžu a ako perfektne!“

Zdroj

Najnovšie články

Pridajte komentár

Start typing and press Enter to search